Vedeli ste, že ak sa v rozhovore zameriavame na riešenie problému, v skutočnosti nepočúvame, čo sa nám druhá strana snaží povedať?
Platí to nie len u dospelých, ale aj u detí. Niekedy môže byť ťažké nesnažIť sa pomôcť nájsť riešenie, avšak najväčšou pomocou (a prvým krokom v komunikácii) je vypočutie a pochopenie toho, ako to daná osoba prežíva a cíti. Už samotné vypočutie niekedy stačí a hľadanie riešenia sa môže stať nepotrebným. Posilníme tak náš vzťah a zároveň dáme najavo, že berieme ich prežívanie vážne.
Najskôr počúvajme, potom hľadajme riešenia, ak si to druhá strana ešte želá.
Byť dobrým poslucháčom znamená dávať priestor aj emóciám a názorom druhého, aj keď im nerozumiem, zdajú sa mi neprimerané, nedávajú mi zmysel alebo ma rušia, či je ťažké ich počúvať. Väčšina z nás má dobrý zámer. Rozveseliť, upokojiť, či ukazovať na niečom „negatívnom“ tú pozitívnu stránku. Tým, že sa snažíme popierať pocity, obavy, či myšlienky toho druhého, dávame mu vlastne najavo, že to, ako sa cíti nie je v poriadku a mal by to zmeniť. Inými slovami by to mal potlačiť, či v sebe poprieť. Ak si dieťa do života osvojí takýto postoj, môže prestať veriť vlastným pocitom alebo pri nich bude cítiť hanbu a bezmocnosť. V oboch prípadoch s nimi nebude vedieť byť v zdravom kontakte a môžu tak mať negatívny vplyv na jeho fyzické i psychické zdravie.
Vymeňme preto vety typu:
„Nemysli na to“
„Netráp sa tým“
„To nič nie je“
„Neboj sa“
A skúsme ich nahradiť vyjadreniami:
„Trápi ťa, že…“
„Prial by si si aby…“
„Ty sa bojíš, že…“
Ukážeme im tak pochopenie a porozumenie toho, čo prežívajú.
Pýtate sa vnímavo niekedy samých seba, čo robíte zle, keď je vaše dieťa pri iných pokojnejšie a lepšie dodržiava pravidlá, zatiaľ čo pri vás nevie, čo by ešte vymyslelo, čI neustále skúša vašu trpezlivosť a neakceptuje obmedzenia?
Nezabúdajte, že vy ste pre vaše deti bezpečným priestorom.
Ste ich základňou, kde sa cítia najbezpečnejšie. To je aj spojené s ich odvahou skúšať nie len nové veci, ale aj váš vzťah. Dávajú najavo svoje najzraniteľnejšie miesta, strachy, frustráciu, hnev, či smútok. Ich správanie voči vám je spojené práve s tým, že sa cítia vami milovaní a v bezpečí. Vďaka tomu sa dokážu lepšie postaviť neznámemu a neistému svetu naokolo.
Z vašej strany si to bude vyžadovať obrnenie sa, veľa trpezlivosti, sily a láskavosti nie len voči deťom, ale aj voči sebe. Je to náročná cesta plná výziev. Podporme samých seba a namiesto kritiky a poukazovania na vlastné zlyhania, si doprajme aj súcit a odpustenie. Tak, ako to pre nás robia aj naše deti.
Tento a daľšie články nájdete aj na stránkach nášho projektu
VNÍMAVO – Praktické rodičovstvo pre milujúcich rodičov
Na Facebooku
Na Instagrame