Tak, ako väčšina detí v 20. storočí, aj ja som verila na Ježiška a Mikuláša. Bolo to krásne obdobie. Rodičia nám často rozprávali, ako Mikuláš a Ježiško prídu a dajú deťom darčeky podľa toho, ako sa celý rok správali. Spolu s bratom sme sa vždy tešili, čo dobré dostaneme. Niekde v pozadí bol vždy strach, že si zapamätá práve tie momenty, keď sme neposlúchali a nič neprinesie. Alebo ešte horšie, prinesie uhlie, zemiaky a dá nám tak najavo, že sme bolí zlí, či dokonca, že sme „zlé deti“. I napriek tomu mám na toto obdobie množstvo krásnych spomienok. Zvonček, ktorý vždy zazvonil, keď Ježiško prechádzal oknom do nášho domu, tie momenty, kedy s prekvapením pozeráme pod stromček a fascinuje nás, ako ten Ježiško mohol vedieť, že o tomto tak snívam. Spomínam si aj na tie momenty, kedy nás učiteľky strašili, že príde čert a niekoho odnesie a my sme sa so strachom držali stola a dúfali, že nám to pomôže. Spomínam si aj na to sklamanie, keď som sa dozvedela pravdu o tom, že darčeky dávajú skutoční ľudia, nechcela som tomu veriť a snažila som sa nachytať Ježiška pri čine. Namiesto toho som nachytala vlastného otca. Bolo to sklamanie, no rýchlo som naň zabudla a prijala realitu. Veď nič sa nedeje a život ide ďalej. Zároveň to možno bola veľká vec, keďže si na tie nepríjemné momenty živo spomínam a nikdy som na ne úplne nezabudla.
Zo sveta psychológie
V jednom z minulých príspevkov sa spomínalo magické myslenie. Tak si ho len v krátkosti pripomenieme. Podľa uznávaného psychológa Piageta ide o obdobie od 2-7 rokov. Deti v tomto období veria v rôzne neexistujúce bytosti, myslia si, že predmety a zvieratá rozprávajú. Myslia si, že sa veci točia okolo nich a že ľudia majú schopnosť ovplyvňovať javy, ako napríklad počasie. Je to veľmi dôležité obdobie vo vývine dieťaťa, ktoré je plné fantázie a tvorivosti. Práve preto zbožňujú rozprávky, obľubujú čarovné bytosti a boja sa strašidiel pod posteľou. Predstava, že niekto pod stromček nosí darčeky im môže byť veľmi prirodzená a nemusí ich vôbec prekvapiť, keďže to svojimi očami vidia všade naokolo. Toto obdobie postupne ustúpi približne v čase nástupu do školy, kedy deti opúšťajú magické myslenie.
Hra na Mikuláša, či Ježiška (Santu Clausa, či inú variantu) je niečo, čo sme zažívali kedysi takmer všetci. Teraz sa stále viac rodičov zamýšľa, či je to niečo krásne, dôležité zažiť alebo skôr nevhodné a do určitej miery aj škodlivé. Dokonca aj psychológovia majú na Mikuláša a Ježiška rozdielne názory. Poďme sa na tieto pohľady lepšie pozrieť.
Nechcem svoje deti klamať, že Ježiško a Mikuláš nosia darčeky
Existuje viacero výskumníkov a psychológov, ktorí nesúhlasia s tradíciou, kedy Ježiško a Mikuláš nosia darčeky. Psychológ Ch.Boyle a vedkyňa K. McKay to nazývajú balamutením a nebezpečným klamstvom. Upozorňujú na to, že i napriek tomu, že je to dobre mienená tradícia, vychádza z klamania deťom, čo môže narušiť vzájomný vzťah rodičov a dieťaťa. Dokonca naznačujú, že to často robia rodičia podvedome, avšak sebecky, pre túžbu vrátiť sa do svojich vlastných detských čias spoločne s deťmi.
Riziká, či nevýhody, ak deťom hovoríme, že Mikuláš a Ježiško nosia darčeky
- Ježiško sa používa ako výchovný nástroj. (Ak nebudeš poslúchať, Ježiško ti neprinesie darčeky). Dávame teda výchovu do rúk „imaginárnej bytosti“, čím čiastočne strácame kontrolu pri výchove a zároveň vytvárame v dieťati strach pred trestom (neprinesie darčeky, čert…). Deti sa nebudú správať inak, aspoň prvých 11 mesiacov nie, no strach môžu niektoré veľmi intenzívne prežívať. Tieto sviatky potom strácajú schopnosť byť motivujúce a odmeňujúce. Naopak odmeňovanie za dobré správanie môže pôsobiť manipulatívne a tlačiť dieťa byť nezdravo „poslušné“, lebo len „poslušnosť“ je odmeňovaná, čo v dospelosti bráni zdravej asertivite, postaveniu sa autoritám.
- Zároveň, ak sme veriaci, vieme, že to je odlišný obraz, aký ponúka kresťanstvo a syna Božieho tak popisujeme ako niekoho, kto vychováva.
- Ak svojmu dieťaťu hovorím, že niekto nosí darčeky, keď to v skutočnosti robím ja, časom to zistí a môže na to reagovať negatívne. Množstvo dospelých si na tento moment odhalenia skutočnej pravdy pamätajú do dnes a vnímajú to ako „podraz“, narušenie dôvery voči rodičom, či veľké sklamanie, čo môže otriasť dôverou vo svojich rodičov.
- Ak chceme deti učiť, že klamať sa nemá, ideme sami proti sebe. Niektoré hĺbavé deti sa môžu pýtať: „A prečo ty môžeš klamať a ja nie?“. Niektoré deti sa môžu dokonca zamýšľať, v čom všetkom im môžeme ešte klamať a budú (skryto alebo otvorene) spochybňovať našu pravdovravnosť aj v iných situáciách.
Ak máte pocit, že táto tradícia nie je pre vás a chceli by ste to urobiť inak, prinášame pár tipov, ako na to:
- Povedzte im priamo, že darčeky pod stromček dávate vy a zamerajte sa na to, čím sú práve pre vás Vianoce dôležité, špeciálne, či dokonca čarovné. Môže to byť o tom, že počas roka sa nemáte čas všetci poriadne stretnúť a Vianoce sú o čase, keď je celá rodina spolu. Darčeky môžu byť prejavom lásky, teda dávame darčeky tým, ktorých máme radi. Niektorí dokonca namiesto dávania si darčekov obdarujú núdznych, pretože Vianoce sú pre nich o dávaní druhým, ktorí to viac potrebujú. Zamyslite sa, čo sú práve pre vás tie pravé Vianoce a aké hodnoty im cez ne chcete ukázať.
- Ak je vám tvorivosť a fantázia blízka, no prieči sa vám klamanie, môžete využiť ich hravosť a magické myslenie. Povedzte im pravdu, že darčeky dávate vy, no spoločne sa môžete hrať, že Vianoce sú čarovné a magické. Hrajte sa, kúzlite, hovorte si príbehy a rozprávky. Vráťte sa aj vy do vašich detských čias. Aj keď vieme, že Mikuláš a Ježiško neexistujú, nemusí to znamenať, že sa tým končia pekné Vianoce.
- Rozpovedzte deťom príbeh o tom, prečo máme takéto tradície o Ježiškovi a Mikulášovi a čo si nimi vlastne pripomíname. Rozpovedzte príbeh, kto bol svätý Mikuláš alebo kto je to bábätko, čo sa v tieto dni narodilo. Ak ste veriaci, máte tu priestor pripomenúť si, s čím sa Vianoce pre vás spájajú. Ak nie ste veriaci, no i napriek tomu slávite tento sviatok, zamerajte sa na tie vaše hodnoty a to, čím sú pre vás Vianoce dôležité. Nehovorte len o tom, prineste tieto hodnoty aj „pod stromček“.
- Použite príbeh s Ježiškom a darčekmi alebo Mikulášom a oknom, či komínom ako rozprávku (deti teda vedia, že darčeky nosíte vy). Takto stále môžete podporovať magické myslenie bez toho, aby ste deti potrebovali klamať. Zahrajte sa na toho Ježiška, či Mikuláša alebo si vytvorte/nechajte deti vytvoriť vlastné „Vianoce“. Nechajte deti byť Mikulášom/Ježiškom. Vianoce nemusia byť predsa také, ako sa traduje, ale môžu byť vaše realizované cez vašu fantáziu.
A čo ak chcem, aby moje deti verili, že Ježiško a Mikuláš nosia darčeky?
Hra na Mikuláša a Ježiška je niečo nezabudnuteľné a krásne. Veľa ľudí vníma ako dôležitý aspekt práve jeho magickosť, čiže to, že darčeky prináša nejaká čarovná bytosť, ktorá sa dokáže bez pozorovania dostať ku nám domov a nechať nám prekvapenie, darček. Ak sa podarí, tak prinesie deťom práve to, o čom takú dlhú dobu snívajú, rozprávajú, či dokonca píšu listy. Inými slovami, ak by darčeky nosil obyčajný človek, deti by boli ukrátene o krásne obdobie svojho detstva.
Sú nejaké výhody, ak deťom hovoríme, že Mikuláš a Ježiško nosia darčeky?
- Magické myslenie je bežnou súčasťou vývinu dieťaťa a preto mu je prirodzené. Deti sa bežne hrajú na víly, príšery, zvieratká rozprávajú a ľudia majú nadprirodzené schopnosti. Veriť v Mikuláša, či Ježiška je im prirodzené (aspoň do veku cca 7 rokov) a dokonca veľmi ľahké.
- Vyrovnávanie sa s pravdou a prípadne nepríjemnými emóciami, ktoré to môže sprevádzať (sklamanie, hnev, smútok), môžeme našim deťom pomôcť lepšie zvládnuť, ak to dostatočne včas podchytíme. Napríklad ak sa začnú pýtať na detaily o Ježiškovi a overovať si, ako to naozaj je, neklamať ďalej a po odhalení im ukázať, aké čaro Vianoce môžu mať aj bez Ježiška.
- Hra na Ježiška môže podporiť hravosť a tvorivosť aj nás dospelých, ktorí sa spoločne s deťmi vlastne hráme „hru“ na Ježiška, či Mikuláša a zároveň sme tí, ktorí im to chcú urobiť čarovné, fascinujúce, prekvapujúce či originálne.
- Písanie listov Ježiškovi a Mikulášovi môže byť zábavnou a milou aktivitou pri ktorej sa môžeme viac dozvedieť o túžbach, potrebách a strachoch našich detí.
Ak máte jasno a chcete zostať u nášho tradičného dávania darčekov Ježiškom a Mikulášom, len do toho. Vyvarujte sa však strašením detí, že im neprinesú darčeky alebo dokonca ich aj nejako potrestajú. Určite ste niekedy počuli a možno aj povedali vetu: „Ak nebudeš poslúchať, Ježiško/Mikuláš ti nič neprinesie/prinesie len cibuľu…“. Výskumy ukazujú, že hrozba trestom a strašenie, že im napríklad čert niečo urobí/zoberie, majú len veľmi malý výchovný efekt. Môžu skôr vyvolať rôzne strachy, či úzkosti.
Zamerajte sa radšej na odmeňovanie za dobré správanie (ak je pre vás dôležité využiť aj výchovný efekt a neviete sa ho vzdať), alebo ideálne hovorte len o láske a obdarovávaní tých, ktorých máme radi. Kto by nechcel dostať darček len za to, že je a cítiť pri tom, že je ľúbený? 😉
Zároveň, ak si všímame, že naše deti prestávajú žiť magickým myslením a viac na svet pozerajú realisticky, znamená to, že pomaličky opúšťajú magický svet a snažia sa spoznať ten skutočný. V tomto období môžu byť viac citlivé a zraniteľné, ak im aj naďalej budeme klamať. Ak sa teda spýtajú, ako to je alebo začnú mať viac otázok, určite stojí za zváženie, prezradiť im, ako to v skutočnosti je. Môže to byť pre nich stále sklamanie, avšak dôverujte, že to zvládnu a sú pripravené počuť pravdu.
Tento a daľšie články nájdete aj na stránkach nášho projektu
VNÍMAVO – Praktické rodičovstvo pre milujúcich rodičov
Na Facebooku
Na Instagrame